Jerson,
Ak už nejaká hráčka pristúpila k hraniu RPG a to RPG pre ňu bolo
a) zaujímavé (= tematicky príťažlivé)
b) pravidlovo vysvetliteľné a zdôvodniteľné (v zmysle, že naozaj robíme to a to, má to taký a taký zmysel),
veci sa rozbehli bez ťažkostí.
Bod b) je dôležitý -- sú hry, a nielen rolové, ktoré sú mechanicky natoľko komplexné, alebo sú natoľko svojsky prezentované (žargón, typické prejavy správania...), až odradia.
Ak sa však elementy zdôvodnia a hráčku ostatní podporujú, predíde sa frustrácii. (Príklad zo stoloviek: hráčka neraz hrala
A Game of Thrones, štvorhodinovú übertaktickú záležitosť)
Alebo: v Bratislave bola hráčka, ktorá si pozrela hru
Roanoke a o krátky čas na to na to hrala geniálne Enemy Gods. Roanoke bola pravidlovo minimalistická (veď Wushu), pod vedením Majstra (Bifi), a atmosfericky nadupaná, z čoho vyplynul Príbeh.
Ak hovoríš, že LARP sa zvládne ľahšie, zapadá to do môjho názoru. Na LARP ti naozaj stačí len kostým a snaha sa vcítiť do roly. (Paradoxom je, že LARP ti nedá príbeh z každodenného života.)
Začínam mať pocit, že vstup do rolových hier, je podmienený ich prezentáciou (kde sa s nimi hráčka stretne, a v akej podobe ich uvidí). Dobrá hra za predpokladu a) a b) dokáže vtiahnuť.