Z pozície opačnej, t.j. ateistickej, sa mi celkom páčila práca Otakara A. Fundu (bývalý luterán, t.č. ateista) Ježíš a mýtus o Kristu.
Dnes som však bol účastníkom tragikomédie. Asi poznáte výlevy
Dark Dungeons a spol., proste "dosť dobré", ale stále som to bral ako americký ústrel, ktorý sa v našich podmienkach snáď vyskytuje len u jehovistov a pod. No... i bol som dnes na geocachingu s kamoškou, 37 rokov, panna, tvrdá luteránka, vadí jej dokonca aj evolúcia - a to som (nie celkom dobrovoľne) zažil napríklad prednášku dekana evanjelickej bohosloveckej fakulty našej alma mater, ktorý s akceptovaním evolúcie ako faktu žiadny problém nemá. Katolíci by povedali "pápežskejšia ako pápež".
Túto kamošku som pred asi 2 mesiacmi lámal, aby si s nami zahrala. Dosť promptne odmietla, ale z dikcie mi bolo jasné, že to bude (zasa) ideologický problém, teda presnejšie náboženský. Dnes som sa jej na to spýtal a v podstate priznala že áno, s tým, že sa o tom odmieta baviť, "čarodejníctvo je podľa biblie zakázané a hotovo". V tomto okamihu moja pomerne vycepovaná logika prestala pracovať, ale na moje ďalšie 2 otázky som už odpoveď nedostal... že či jej nepripadá byť divné takto poprieť pre 21. storočie všeobecne prijímaný názor, že žiadne čarodejníctvo neexistuje, a že či nevidí rozdiel medzi hrou (kde by koniec koncov mohla hrať hoci inkvizítorku :) ) a HRANÍM sa na mágiu a skutočným čarovaním (ak by existovalo). Mal som z nej celkove dosť.
A to je inžinierka ekonómka, referentka na ministerstve financií... až ma z toho polieva studený pot...