Píše:
EDIT: a ano, podle GNS mají narativní hry předem danou "premisu", většina z nich je de facto jeden příběh který nabírá různé trochu odlišné podoby podle toho, jak a kým je zrovna zahrán.
S premisou je to pravda, vraj naratívne hry majú adresovať premisu. Tá premisa ale nie je vždy explicitne povedaná.
Mountain Witch má pre mňa napr. premisu ,,Ako sa prejaví skupina ľudí, ktorá stojí voči strašnému zlu, vo chvíli, keď nemôžu spolupracovať, ale bez kooperácie zahynú?"
Ten jeden príbeh je tuto skôr náčrt kostry, ideme na horu, hore je Strigôň. Jednotlivé príbehy sa môžu líšiť diametrálne, asi tak, ako sa diametrálne líšia filmy, kde hrdina ide a na konci zneškodní bombu.
Napr. MW som hral dvakrát a dvakrát to boli diametrálne odlišné príbehy s odlišnými postavami, dokonca odlišnými závermi (prvýkrát Strigôň vytrieskal roninov, druhýkrát ho porazili, ale jeden z roninov zradil a stal sa Strigôňovým nástupcom)
Rozhodne by som si to ale nepredstavoval tak, že ,,no, a teraz ideme tridsiatykrát na horu, to bude zase to isté ako v piatykrát, ibaže teraz obra zabijeme a neprekecáme". Ono to ani nik nebude hrať 30x, presne tak, ako sa typický návštevník nepôjde pozrieť 30x na katedrálu sv. Víta alebo nepozrie si 30x Hamleta, ani Monty Pythonov svätý grál.
Iné hry dokonca ani nemajú túto kostru (čo je niekedy prudká nevýhoda, lebo hra sa rozpadá), tam je premisa len strašne hmlistá (hral tu niekto Nicotine Girls, však to má asi dve strany.)