Argo: váš Bořivoj je pravdepodobne Sloven (a teda náš - mne ako do istej miery čechoslovakistovi, v zmysle, že máme podstatne viac spoločného, ako sú pribrzdenci na oboch stranách ochotní priznať, sa táto možnosť celkom páči) - obzvlášť ak sa potvrdí príbuzenstvo s pravdepodobným Sveťom z Nového Města... tá rozprávka s Přemyslom bola zrejme na zakrytie politicky nepohodlného faktu, že bol Mojmírovec (kde nejde o to, že "nie Čech", na takú prkotinu sa v ranom feudalizme nehralo, ale skôr o to, že východný obrad a k tomu možno v staroslovienčine). "Oráč", to súvisí so "zasiatím" kresťanstva. Je pomerne pravdepodobné že išlo o Rastislavovho syna (Sveťo bol Rastislavov synovec), ktorého oženili s nejakou ženštinou z niektorého z významnejších českých kniežacích rodov. Tým sa zrejme zabilo niekoľko mäsiarok jednou ranou... VM si nemusela robiť vrásky so vzťahom k Čechom, Česi získali kresťanského šéfa (povedzme si na rovinu, že nebyť v tej dobe a v tom priestore "kresťanský národ" znamenalo, že Frankovia to vnímali ako nálepku na prdeli "sem ma nakopni" - neskôr nás kopali do východného obradu a staroslovienčiny, preto zrejme Kosmas vymyslel tú rozprávkozásterku o oráčovi), Metod nové stádo oviec, etc. Fakt, že po Borivojovej smrti bol Sveťo aj český boss, má zrejme podporu v tom, že boli rodina. (Zároveň to rieši problém, prečo mali Sloveni nástupníctvo typu synovec po strýkovi namiesto syn po otcovi... proste sa kráľovskí synovia využívali na politicky výhodnú plemenitbu.)
Problémom tohoto výkladu, resp. dôkazu, je hlavne fakt, že Přemyslovcov máme na tony, žiaľ, nemáme žiadneho istého Mojmírovca. Anatomické dôkazy však svedčia v prospech príbuznosti, takže teraz ide už skôr o to, dostať vhodný kúsok z oboch kostrákov na PCRku.
Chlapci spoza Moravy... je nejaké "in game" zdôvodnenie toho "Uherského" v Hradišti a Brode? Lebo je tu silná indícia, že Uhorsko bolo pôvodne krajina "u gor", teda pri horách či pod horami (ako kontrast placatej Panónie či Poľska) a k významovému posunu prišlo až po storočiach maďarskej prítomnosti.
Lotrando: tvoju víziu kontinuity ale oveľa viac podporuje Byzancia. Zvláštne je, že v našom dejepise sa jej venuje menšia pozornosť... mám o tomto fakte súkromnú hypotézu, že Byzancia menej podporuje obľúbený koncept "temného stredoveku". Odporúčam Dějiny Byzance od Zástěrovej a kol., Academia 1996 ... pekne ukazuje kontinuitu od helénizmu po rozpad, ako aj vyššie spomenutý pohľad na západný svet ako hordu v hovnách žijúcich barbarov :)
Z viacerých dôvodov bol priesak neskoroantickej kultúry medzi barbarov na západe dosť malý, v podstate stihli tak napáchnuť rímskym vojenstvom, Argo to vcelku peknou skratkou zhrnul. Problém je, že zatiaľ čo v Byzancii fungovala kontinuita (a zároveň značná sociálna mobilita, niekoľkokrát sa talentovaný vojak pochádzajúci zo sedliackej rodiny dostal na cisársky stolec), v Ríme sa fakticky nedostali staré rímske rody, ba vlastne ani domorodci, k slovu - proste na západe začali vládnuť prisťahovalci, ktorí len občas niečo niekde pochytili - oni sa hlavne strašne chceli podobať na rímskych cisárov, ale objektívne na to nemali. Opäť by som to celkom neabsolutizoval (história pozná príklad rímskeho patricijského rodu, ktorý je pôvodom etruský a vymrel niekedy v 16.-17. stor., meno si nespomeniem, skúsim v dohľadnej dobe dohľadať - je to teda 2500ročná história).