pipux píše:
Tiše trpím; a jak vidím, že to je marné, přestanu s nimi hrát. Jedna věc je mít učené řeči v internetové diskuzi, druhá věc je zvednout se a riskovat nesouhlas skupiny. Ta druhá je ideálnější :)
Hmm, k domlouvání hráčům: to abys uměl obecně jednat s lidmi. Metodika Johna Wicka je pak jen jedním ze spousty způsobů ...
To dokonale súhlasím. Presne to stojí a padá na tom, že treba sa postaviť a riskovať, že buď to vyriešim, alebo sa hra rozpadne hneď.... alebo budem trpieť a hra sa rozpadne neskôr.
Sirien píše:
co všechno s ní mohli autoři udělat prospěšného
Napríklad? Poteším sa bodovému zoznamu :-)
Píše:
Musim pritakat, ze by mi taky asi vic vyhovovalo, kdyby drakkar fungoval spis jako blog a clanky se pridavali treba jeden tydne/14 dni. Tenhle format je takovej breke :)
Na mňa funguje deadline ako bič. Keď vidím, že panebože, uzávierka zajtra, tak si sadnem a spíšem to. Bez toho by nič také nevzniklo.
Píše:
Kdyby se třeba zjistilo, že Drakkar čte 90% hráčů DrD, pak je to ideální půda pro vydávání doplňků k DrD
Opäť poviem za seba: Drakkar vidím ako ,,creative outlet". Keby som vedel, že časopis číta 90% hráčov DrD, tak nezačnem študovať DrD, aby som týchto čitateľov ukojil. Nie preto, že DrD nemám rád, ale energiu investujem do toho, do čoho chcem ja. U mňa to nie je dilema ,,písať Wicka alebo písať DrD" ale dilema ,,písať Wicka alebo písať tutoriály k Jave".
Samozrejme, očakávam argument, že ma nezaujímajú hráči, že som odtrhnutý od reality, že som mohol kreativitu realizovať inak. Ak mi niekto povie ako /inak/, môžem návrh zvážiť a keď ma zaujmú, tak ich zrealizujem, alebo nie.
Takto fungujeme všetci (všetci nadšení tvorcovia).
Reakcie ostatných len podporia motiváciu, ak sú kompatibilné so zámerom tvorcu. (Príklad: ak chcem písať článok o D&D, napíšem ho na d20.cz, lebo viem, že reakcie mi podporia motiváciu. Ak o D&D článok písať nechcem, reakcie ostatných ma k tomu nedonútia.)