Píše:
Pokud je ovšem dramatickým úmyslem ukázky postavit před čtenáře pravidel horu otazníků, pak se to povedlo dokonale.
Chlapi!
Akokoľvek chápem argument o podivnosti motivačného príkladu, ale v diskusiách stále s láskou čítam generalizujúce tvrdenia, kde sa diskutéri skrývajú za čitateľov, mladých junákov, pätnásťročné devy a tvrdia, že tieto skupiny budú garantovane zmätené, vystrašené, zmunchkinované, zavalené otázkami, ale v skutočnosti je zmätený, vystrašený, zmunchkinovaný, zavalený otázkami len samotný diskutér a niekedy ani to nie*.
Spýtam sa vecne: mal si horu otáznikov? Potom, čo si zahráš, bude tá hora menšia? Nie, hora otáznikov vyplynula len z toho, že si niekto pekne prečítal celú príručku a potom spätne zistil, že príklad je divný a nezodpovedá textu hry. (Nie naopak.)
Ja si myslím, že to je v konečnom dôsledku rozhodne validný argument, ale prílišné pitvanie robí z komára somára a je to hypotetizovanie nad niečim, čo možno ani nemá taký zmysel, ako by sa zdalo. Po tretej hre a troch rokoch už budeš len s úsmevom spomínať na motivačný príklad; spomenieš si z hlavy na to, čo bolo v Jarikovom dobrodružstve? Spomenieš si z hlavy na to, o čo išlo v ukážkovej scéne z D&D?
Na WW a Noirovi to vidieť skvele - ešte ste to nehrali a teda vám to prekáža.
------
* Pozor, to je niečo iné ako tvrdenie ,,hral som to s naším munchkinom a bol problém".
noir píše:
"Zrejme žiadny, akurát v niektorých sa násilné riešenie oplatí viac." A u Dvojky ne? Zabitím například získáš zdroje (například groše) z mrtvého (to útěkem nejspíš ne), čímž schopnosti postavy rostou přímo.
Vieš mi to objasniť? (Nemám po ruke PDF, tak neviem listovať v pravidlách.)