Argonantus:
to, že som napísal to, čo si citoval, bola iba aplikácia istého ... pracovného postupu kravaťáckej časti literárnej vedy voči SF/fantasy, ja skôr zdieľam trochu iné názory (napr. že značnou časťou prvotnej funkcie umenia je prosté ventilovanie sa autora bez ďalších ambícií... Hery Potr budiž príkladom, kde ambície silne prevážili schopnosti kuchynskej nány) a najbližšie za posledných 100 rokov sú mi asi práve tie revolučné avantgardy.
Pojem postmoderny je čím ďalej tým diskutabilnejší, hlavne celá postmoderna má problém sama so sebou. Je v tom isté protirečenie, lebo ak za moderný označíme podľa common sense aktuálny čas/stav a jeho tesné okolie, potom moderna je proces a nie fixné obdobie (a takto to vidím ja) a pojem postmoderna je fakticky zbytočný. (Ja si ale nemyslím, že je zbytočný, používam ho ako pejoratívum...) Navyše z hľadiska periodizácie nemá zmysel hovoriť dnes o postmoderne, práve na základe istej komunikácie s vyššie spomínaným literárnym vedcom kravaťákom som sa dozvedel, že toto obdobie sa už fakticky uzavrelo.
Odmietam operovanie pojmami o "smení", "trochu smení" a "neexistencii" - asi to bude tým, že som pomaly 40nik a niečo pamätám. Stav v neskorých 80tych u nás napr. "absurdne" ale pochopiteľne prial SF viac ako dnes čo sa týka "uznania za vážnu literatúru", pretože sa vydávali skôr kvalitnejšie veci, po prevrate nastal príliv braku vezúceho sa na módnej vlne. Je dosť možné, že práve to fantastike jednej aj druhej veľmi poškodilo, lebo mám pred sebou nejaké zborníky z konca rokov 80tych kde sú aj nejaké tie odbornejšie ladené eseje a práve z nich nemám pocit, že by reflektovali či SF alebo fantasy ako brak, skôr mám pocit "slušne našliapnutého kurzu do 'oficiálnej' literatúry".
Osobne si myslím, že vtedy zo strany odbornej verejnosti neexistovalo rozlišovanie medzi SF a fantasy a pravdepodobne prichádzalo aj k tomu, že fantasy sa pokladala za "detskú verziu" SF (toto si ale musím overiť, na PdF mám kamoša, ktorý sa venuje detskej literatúre a v jeho zbierke som napr. videl prvé vydanie Hobita z obdobia okolo r. 1970). Celkove by som sa obzvlášť vyvaroval "argumentácie režimom", lebo ako som naznačil, v ZSSR v tomto fungovali ale úúúplne inak (vlastním stádo ruských prekladov západnej tvorby, ktorá u nás nevyšla), a to tak, že u nás by sme boli radi, ak by sme tak fungovali. Fascinácia skúmaním vesmíru bola obrovská -
"sci-fi maliarstvo" v podaní A. A. Leonova ... a v 60tych rokoch sa tam toto žralo na megatony :)
noir má úplnú pravdu o tom, že ignoruješ komunikáciu naprieč dejinami... a s odstupom času som zmenil názor aj na NIEKTORÉ položky povinného čítania
funkcia "realizmu" v literatúre - už dávno pri "realizme" nejde o súlad opisu a reality, v istom zmysle je moderná fantasy realistickejšia ako klasický realizmus 19. storočia, toto má ale niekoľko stránok a každú na wall of text... ale ako krátku poznámku by som uviedol, že napr. moje osobné kritérium dobrej SF je jej fyzikálna (a nielen) uveriteľnosť, pričom to ale vonkoncom nemusí znamenať dodržanie fyziky z 1. ročníka PRIF UK... len ak si už vymýšľam, tak v oblasti, ktorá to znesie :)
Rianor: Chandler je majster jazyka takmer na Hemingwayovom leveli :) dokonca naňho odkazuje aj Jožo Urban v Utrpení mladého poeta (čo je jedna z najlepších "orientačných" kníh pre začínajúcich autorov nielen pre adeptov básnictva)