Eberronský žurnál

Ľudia

Ľudia sú hlavnou silou, ktorá bola zodpovedná a ovládala kráľovstvo Galifar a v súčasnosti je to najbežnejšia rasa. Väčšina významných miest Khorvairu však má veľmi rôznorodé obyvateľstvo.

Trpaslíci

Nie, trpaslíčky nemajú brady.

Polelfovia

Ich výskyt závisí sa líši od kraja ku kraju. Väčšina poloelfov pochádza z elfov, ktorí sa odčlenili z hlavných elfských kultúr, ale jestvujú aj takí, ktorí majú pôvod v manželstvách, ktoré predstavujú formálne potvrdenie spojenectiev medzi rodmi. Preto je možné polelfov nájsť v rôznych spoločenských vrstvách.

Talentskí polovičníci

Čo by sa stalo, ak by v Mongolsku žili dinosaury, ktoré požrali všetky kone?

V tomto svete existuje národ polovičníkov, ktorí jazdia na dinosauroch. Máte chuť uškrtiť tvorcu sveta? (Pretože niektorým sa táto idea vonkoncom nepáči. Autorovi však celkom imponuje). Stačí sa tváriť, že táto kultúra nikdy neexistovala a ani nebude. Treba vedieť, že to neznamená, že za každým rohom sa pasie jeden tyranosaurus rex. Okrem toho táto časť nie je základným kameňom sveta a navyše ak chcete hrať polovičníka od vás nevyžaduje mať náhubok a vodidlo pre vášho dinosauríka.

To nie je Dinotopia -- dinosaury sú častými len v jedinej konkrétnej časti sveta.

Keď sa to tak vezme, v žiadnej z hier, ktoré som viedol, nemal nikto možnosť vidieť dinosaurov (aj keď mám pocit, že James Wyatt (jeden z tvorcov Wizards of the Coast, pozn. prekl.)) mal hru s polovičníkom, ktorý na jednom jazdil).

Príručka herného sveta prináša o. i. aj miestne pomenovania pre všetky jestvujúce druhy dinosaurov -- napr. quetzalcoatlus je známy ako soarwing (plachtiace krídlo) alebo shovath'ien (podľa toho, či hovoríte spoločninou alebo rečou drakov)

Ako je možné, že drobní polovičníci dokážu uloviť a skrotiť také veľké a nebezpečné zvery? Myslíme si, že používajú podobné metódy, ako ľudia, ktorí dokážu lapiť väčšie a mocnejšie tvory (napr. kone, či slony). Je pravda, že clawfoot je asi nebezpečnejším predátorom, než kôň, ale ak pri jeho love máte možnosť použiť rýchlonohého fastietha, je situácia o niečo jednoduchšia. Okrem toho je možné pri love využiť schopnosti a kúzla hraničiarov, druidov, či kňazov s doménou Zvieratá (napr. Očaruj zviera, Upokoj zviera a pod.), čo umožňuje zmierniť nevýhody vyplývajúce z veľkosti a sily.

Okrem toho sa môžete uchýliť ku kradnutiu vajec. Myslím si, že polovičníci získali prvé skrotené clawfooty tak, že si ich postupne vycvičili a vychovali z vajec (namiesto ich ulovenia a následného tréningu).

Takže odpoveď na otázku, či je také niečo uskutočniteľné a možné je podľa mňa kladná (aj keď je autor určite zaujatý). V reálnom svete je známy nejeden prípad, keď ľudia použili v boji slony (a tie sú podľa mechaník d20 o dve veľkostné kategórie vyššie, než ľudia.) Ak ste však viac priaznivcom tábora, ktorý jednoducho nemôže cítiť dinosaury v D&D, alebo sa im viac páčia fajčiaci tolkienistickí polovičníci, čo už s vami.

Vykovaní

Divotvorcovia (artificers) typicky zastupujú pre vykovaných podobnú úlohu, ako kňazi v klasickom D&D pre tradičné rasy. (Fungujú ako ich podpora, či oprava v prípade poškodenia). Výroba vykovaných však nie je v moci divotvorcov - inak povedané, divotvorca nemá schopnosti na to, aby dokázal vytvoriť vykovaného. Ich výroba je totiž opradená vlastnú históriu a nie je vôbec jednoduchá.

V niektorých diskusiách bola zmienka o veku vykovaných a poukazovalo sa na to, že väčšina z nich má nie viac než päť rokov. Toto číslo je zrejme výsledkom nedorozumenia. Zastávam totiž názor, že postavy s touto rasou sa riadia inverznými hodnotami pre počiatočný vek. Komplexnejšie povolania (kúzelníci) by mali začínať v mladšom veku než tie jednoduchšie, pretože to vyplýva z postupného zdokonaľovania vyrábaných modelov. Prví vykovaní boli totiž bojovníkmi, žoldniermi a prieskumníkmi a ďalšie generácie odzrkadľovaliu postupné zdokonaľovanie výroby. (Dosť sa mi pozdáva myšlienka vykovaného čarodeja - viem si predstaviť to, že jeho magické schopnosti predstavujú očarovania vpravené do jeho tela pri výrobe).

Vykovaní boli vyvinutí pre použitie v Poslednej vojne a v súčasnosti je ich výroba podľa Throneholdskej dohody zakázaná (z čoho existuje niekoľko výnimiek). Pôvodcom vykovaných je rod Cannith, ktorý ešte pred Vojnou experimentoval s výrobou bojových strojov určených na ochranu kráľovstva pred prípadnými útočníkmi. Vo Vojne boli tieto stroje postupne zdokonaľované a v istý moment sa Aarrenovi d'Cannith podarilo vyrobiť stroje s vedomím, teda pravých vykovaných. V súčasnosti je výroba vykovaných na základe Throneholdskej dohody zakázaná. Podrobnosti možno nájsť v Príručke herného sveta alebo v Player's Guide to Eberron.

Z herného hľadiska majú vykovaní predpísané typické povolanie (je ním bojovník), ale nič im nebráni mať viacero povolaní. Vykovaní dokážu vnímať a chápať (v priemere sú dokonca bystrejší ako polorkovia) a dokážu sa učiť nové schopnosti - podobne ako ľudia. Počiatočné povolanie vykovaného môže istým spôsobom podmieňovať jeho dizajn a výzor. Vykovaného barbara si nepredstavujem ako primitívneho a neinteligentného mávača mečom, ale ako zdatného bojovníka, ktorý je schopný rýchleho pohybu a občasného návalu aktivity. Zúrivosť vlastná barbarom sa takto nemusí prejavovať ako besnenie, ale ako chladný a neľútostný nápor ofenzívnej sily. Podobne vykovaný čarodej mohol byť navrhnutý ako ,,chodiaca kúzelná palica". Mníchom sa vykovaný mohol stať po skončení jeho vojenskej životnej dráhy, alebo to mohlo vyplývať z jeho predurčenia byť vrahom (čo môže súvisieť s jeho schopnosťami ostať nevideným a byť pripraveným predovšetkým na súboj na blízko). V takomto prípade môže byť celistvosť tela vnímaná nie ako spirituálna schopnosť, ale ako schopnosť samoopravy.

Výroba vykovaných nebola nikdy v rukách jediného národa Khorvairu. Ako bolo povedané, tento proces ovládajú len Cannithovci a tí sú prítomní na mnohých miestach sveta.

Z herného hľadiska sú vykovaní žijúcimi konštruktami, čo má isté pravidlové dôsledky. Podrobnosti možno nájsť v Príručke herného sveta (napríklad sú imúnní voči jedu, spánku atď, ale na druhej strane majú na nich vplyv kúzla zasahujúce živé bytosti i konštrukty).

Mnoho hráčov hrá vykovaných ako stoických bojovníkov, ktorí nedýchajú, nejedia, nespia, sú zrodení pre vojnu a boj a zisťujú, že pre nich v tejto chvíli žiadna vojna na blízku nie je. Tento prístup je nepochybne zábavný (sám sa radím medzi jeho fanúšikov), ale to nie je jediný spôsobom, ktorým sa dá táto rasa hrať. Stačí si položiť pár otázok.Kam patrí vykovaný? Aký je jeho pôvod? Kto ho vytvoril, za koho bojoval a ako sa dostal tam, kde je teraz? To dáva možnosť používať ,,dizajn založený na funkčnosti", ktorý bol spomenutý vyššie (barbar s možnosťou dočasnej forsáže...), alebo sa zamyslieť nad úlohou postavy v časoch po skončení vojny. Niektorí mohli počuť volanie duchovnej sily (a stať sa teda kňazmi alebo paladinmi - aj keď niektorí hráči by pri pohľade na modifikátory atribútov iste protestovali).

Ďalej je tu neodškriepiteľná skutočnosť, že vykovaní sú jedným z najviditeľnejších dedičstiev Vojny (možno hneď za Chmúrozemou). Sú symbolom niečoho, na čo chce svet radšej zabudnúť, sú živou zbraňou vo svete, ktorý túži už len po mieri. Ako sa s tým vysporiadajú? Ako by sa správali pri stretnutí s rodinou, ktorej deti boli vyvraždené vykovanými? Podobné otázky sa môžu týkať aj iných rás, ale vykovaní majú väčší problém sa s nimi vysporiadať.

Vykovaní a ich neschopnosť sa rozmnožovať v spojení s niektorými mocnosťami, ktoré by potenciálne chceli získať nové armády vykovaných, môžu byť zdrojom mnohých príbehov a dobrodružstiev.

Pretože vykovaní boli vybudovaní ako vojnové zbrane, zastávam názor, že daný ,,výrobok" má ihneď k dispozícii všetky schopnosti, ktoré potenciálne potrebuje na vykonávanie svojich úloh. Myslím si, že pohľad na vykovaného, ktorý sa učí hovoriť, by nebol príliš veselý. Oproti ostatným konštruktom majú veľkú výhodu - vedia sa učiť a adaptovať. Ak to teda zhrnieme, vykovaný mohol byť skonštruovaný so schopnosťami bojovníka na prvej úrovni, ale má dokáže získavať skúsenosti podobným spôsobom, ako každý iný tvor.

Prirodzene, niekto by mohol poukázať na problém mentálneho veku. Väčšina vykovaných má poväčšine štyri a viac rokov. Prví jedinci boli vytvorení už pred tridsiatimi rokmi a posledné modely vyšli z vyhní len pred dvoma rokmi. Ich schopnosť emócií je veľmi podobná schopnostiam ľudí. Otázkou zostáva to, do akej miery dokázali využiť rozsah emócií a osobností. Podľa mňa väčšina využíva Vojnu ako zmysel a príčinu života. Typický vykovaný sa nezamýšľa nad zmyslom života, tým, čím bude, keď ,,vyrastie", kde strávi starobu atď., pretože bol stvorený s tým, že je tu Vojna, v ktorej musí bojovať. Vojna však skončila a kde je teraz miesto pre vykovaného? Niektorí vykovaní sa s tým dokázali vysporiadať a našli si nový zmysel života (čo prehĺbilo ich osobnosť. Iní tento problém vyriešili napríklad nájdením nepretržitého zamestnania, ktoré im nedáva čas riešiť takéto náročné filozofické otázky.

Dvaja vykovaní budú typicky dve rôznorodé a jedinečné osobnosti. Ak túžite hrať chladného bojovníka bez citu, je to vhodné. Okrem toho sú tu však príležitosti pre vykovaných premýšľavcov, vykovaných, ktorí neznášajú svojich nepriateľov a vykovaných, ktorí sa napriek všetkému chcú zabávať.

,,Adamantitové telo" je istým spôsobom nesprávne označenie. Kedysi mala táto vlastnosť dlhší názov (niečo ako ,,telo okované adamantitom"). Vykovaný s touto vlastnosťou nie je veľký kus chodiaceho adamantitu, ani telo obalené v adamantitovom brnení (ak by to bolo takto, vykovaní by boli takmer nezničiteľní). Táto schopnosť zodpovedá tomu, že pri výrobe niektorých častí tela bola na spevnenie použitá zliatina adamantitu. To isté sa týka aj mitralu. Ak niekto túži získať telo mŕtveho vykovaného, nie je to nemožné. V extrémnom prípade je možné jeho telo predať ,,do zberu", lenže na to treba naozaj liberálneho obchodníka. Je to totiž podobné, ako keby ste sa zjavili v obchode s mŕtvolou elfa a chceli predať jeho kožu.

Otázka ceny vykovaného je iste namieste. Dovolím si však poukázať na príklady z reálneho života a sumy, ktoré armády platia za vybavenie. Stačí sa oboznámiť s cenami za toaletné misy... nehovoriac o raketách a lietadlách. Vykovaní neboli primárne určení na nahradenie ľudských bojovníkov, boli to elitné jednotky, ktoré mali dopĺňať živých vojakov.

Cenu vykovaných je pomerne ťažké odhadnúť. Výroba vykovaného sa nedá porovnať s výrobou golema. Okrem toho, presný návod na výrobu je tajomstvo známe len niekoľkým členom rodu Cannith. Hovorí sa, že rod používa nástroje, ktoré boli nájdené v Xen'driku. Bez ohľadu na pravdu týchto tvrdení je tu ešte potreba vlastniť tvoriacu vyheň, ktorá je mimoriadne silným magickým ,,predmetom". (Inak povedané, mágia bola použitá na uľahčenie procesu tvorby mágie). Okrem toho, rod Cannithovcov v sebe zahŕňa stovky kúzlotepcov a väčšinu z najtalentovanejších divotvorcov vtedajšej i terajšej doby. Čo sa týka ich výrobných kapacít - nerád by som v tejto chvíli bez nejakej rozsiahlejšej úvahy vyhlasoval presné počty, ale dalo by sa povedať, že by dokázali vyrobiť značne viac než jedného vykovaného za deň.

V Eberrone neexistujú cyborgovia. Implantáty založené na myšlienke vykovaných by potenciálne mohli byť niečím, s čím práve experimentuje rod Cannithovcov. Ale v príručke herného sveta sa nespomínajú kultúry, národy, či rody, ktoré by používali napr. magické protézy končatín alebo niečo podobné.

Čo sa týka pomenovaní, vykovaní nemajú asi žiadne jednoznačné pravidlá pre tvorbu mien. Niektorí používajú vojenské označenia, iní zase prezývky, ktorými boli označovaní v armáde, alebo čisto popisné mená. Istí vykovaní sa radi nazývali po vojenských nástrojoch a zbraniach (v komikse Oko vlka vystupuje vykovaný menom Palcát), čo môže zodpovedať úlohe, ktorú v armáde chcú plniť. (Osobne nemám príliš v láske čisto mechanické označenia ako napr. Prevod, či Pohon, pretože to mylne naznačuje mechanický pôvod vykovaných.)